Protiturecké pevnosti na ochranu bratislavského predmostia na historických mapách 17.-19. storočia.

Pišút, P., 2006. Protiturecké pevnosti na ochranu bratislavského predmostia na historických mapách 17.-19. storočia. Anti-Ottoman fortifications for protection of Bratislava´s bridgehead on the 17th-19th century historical maps. In Feranec, J., Pravda, J. (eds.) Aktivity v kartografii 2006. Bratislava, Kartografická spol. SR a Geografický ústav SAV, s. 166-179.

Pôvodná línia petržalských zemných násypov a opevnení s datovaním do r. 1663, zákres na mape A. E. Friča z r. 1751 (mapa č. 3 v prílohe).
Svah zemnej pevnôstky - reduty z r. 1809 severne od Viedenskej cesty, chrániacej prístup k bratislavskému púredmostiu.
Detail pôdorysov dvoch z opevnení na katastrálnej mape Petržalky z r. 1856 (mapa č. 10 v prílohe), indikované hlavne priebehom hraníc jednotlivých parciel.

This paper examines almost unknown fortifications built to defend strategically important Bratislava´s bridgehead in Petržalka. Interpretation of the 18th – 19th historical maps combined with literary data allows to recognise 3 stages in development of redoubts and earthen embankments, which were most likely first constructed in 1682-3. Remnants of originally eight modest-size redoubts, linked with 2 km long embankment, were during the Napoleonic war (1809) rebuilt by Austrian military into 6 larger, polygonal-shaped earthen outposts. Eventually, during the revolution in 1848 two of them near the Vienna highway were repeteadly strengthened by Hungarian Honvéd Army. Their remnants survived until today.

Endangerment of the village Čunovo (Slovakia) by lateral erosion of the Danube River in the 18th Century.

Pišút, P., 2008. Endangerment of the village Čunovo (Slovakia) by lateral erosion of the Danube River in the 18th Century. Moravian Geographical Reports, 16 (4): 33-44. 9 Figs., 39 refs., 18 historical map references.

Analysis of old maps enabled reconstruction of extremely dynamic channel changes of the Danube River along the part of its Slovak reach at the end of the 18th century. Prior to 1790, rapid development of a new Danube meander led to partial destruction of the small village Čunovo near Bratislava. Stone groynes were constructed to protect the undercut banks and to divert the flow into the new channel. Retreat of eroded banks at Čunovo over the periods 1783-1790 and 1790-1794 reached up to 432 and 229 m, respectively. Corresponding maximum rates of lateral erosion 57-72 m per year and/or 31-76 m during a single event are comparatively high in Central European conditions. Initiation and rapid development of the new meander were related to 1) increased river activity during the last onset of the Little Ice Age period, 2) serious channel changes after 1760 on the immediately upstream reach from Bratislava to Rusovce, 3) siltation of the Lesser Danube, but also to 4) local predisposition of the floodplain topography.

Download pdf (Stiahnuť článok)

Najstaršie mapky bratislavského Ružinova zo 16. storočia. Earliest manuscript maps of the Bratislava´s suburb Ružinov from the 16th century.

Pišút, P., 2004. Najstaršie mapky bratislavského Ružinova zo 16. storočia. Pamiatky a múzeá, 2, s. 44-48.

Download paper / Stiahni článok

Vých. časť dnešného Ružinova podľa mapky z 90. rokov 16. storočia. V strede Mlynský ostrov, oddelený Malým Dunajom a ramenom Karpfenwasser. Vpravo časť Grösslingu a lodné mlyny pri Dunajskom predmestí.

Hypotetická rekonštrukcia dunajského koryta pri Bratislave podľa mapiek z konca 16. storočia. Podklad = situácia podľa mapy z 50. rokov 20. storočia, stav spred výstavby sídlisk. Malé čierne šipky - smer brehovej erózie Malého Dunaja v 17. storočí.

Meandrovanie Dunaja pri Bodíkoch pred zmenou charakteru riečiska v 18. storočí.

Pišút, P., 1995. Meandrovanie Dunaja pri Bodíkoch pred zmenou charakteru riečiska v 18. storočí. Geografický časopis, 47 (4): 285-298.

O pôvode názvov dunajských ostrovov Alberwerd a Rudten Leber. The etymology of the Danube Islands Alberwerd and Rudten Leber.

Pišút, P. 2005. O pôvode názvov dunajských ostrovov Alberwerd a Rudten Leber. Spisy Mestského múzea v Bratislave (Acta Musei Civitatas Bratislavensis), zväzok XVII. Bratislava, Mestské múzeum v Bratislave, s.

Dowload pdf (Stiahnuť článok)

Ostrovy Alberwertel a Rudten Leber (vtedy ešte ako bezmenná devínska niva, Töbner Au) na výseku mapy mestských nív od Juraja Rossboitnera z r. 1699. Mapa Jozefa v. Kiša z r. 1778, Archív mesta Bratislavy.
Topoľ čierny - Alber(n) (Populus nigra L.), osamelý mohykán z Vlčieho Hrdla. Foto P.Pišút.

Historical Danube island A l b e r w e r d (werd = older German term for river island) is first evidenced by written sources among several mediaeval islands of Bratislava in 1481 – 1525 (as Alberwer(d)t, Alberswerdt) and later in 1567 – 1578. Additional similar Alberwertel (wertel „little island“) is depicted on a 1698 – 1702 maps (Fig. 1). The island developed from the original gravel bar in the contemporary Danube mainchannel sometime in the late sixteenth- or early seventeenth century (Fig. 2). By colonisation and rapid growth of tree vegetation (Salix sp., Populus sp.) it gradually evolved into 1.7 km long Island of St. Nicolaus (Fig. 3). Alber(n) is German term for a Poplar tree (Populus L.). The local Germans of Pressburg (Bratislava) narrowed its meaning to the Black Poplar (Populus nigra L.). Modern Slovak equivalent for a toponym Alberwerd is „(Black) Poplar Island“. Several hydro- and toponyms were derived from Poplar trees or stands, e. g. the name of the village Albern (today part of Simmering, Vienna city district) or former island Alber(n)haufen (1880 - 1991) near Regensbrunn, at the Austrian stretch of the Danube floodplain upstream from Bratislava.
There was another island with an interesting name close to Alberwertel. Whereas in 1698-1702 (Fig. 1) it was still an unnamed island in possession of Devín (Töbner Au), during 18th century (Fig. 3, 6) it became larger and known as Ru(d)ten-Leber island (Fig. 6). The name consists of German words Rutte(n) and Leber „liver“. Die Rutte (or der Rutten) is the Upper German name for the fish Burbot (Freshwater Codfish, Eelpout, Lota lota, Fig. 5). Burbot is the only European freshwater representative of the Codfish family, common in the Danube. The liver of Burbot have long been a culinary delicacy. The Rudten Leber island was „The Burbot´s Liver“! This bizarre name must have been given to the island by fishermen. Most probably, there was a near resemblance between planform of initial island, clearly seen from adjacent hillslopes (= mid-channel vegetated bar with two accreting lateral gravel bars) and specific three-lobed shape of burbot´s liver. From fishermen´s slang also come names of other local disappeared islands (Gressling; Wolfssdrüssel / Fischdrüssel; Fűszort) and channels (Karpfenwasser).
The 18th Century Rudten Leber island eventually developed into the current Sihoť island, which plays an important role in supplying of drinking water to Bratislava.

Zmena bratislavského Dunaja podľa historických máp.

Pišút, P. 1997. Zmena bratislavského Dunaja podľa historických máp. In Kováčová, M. (ed.) Historické mapy. Zborník z vedeckej konferencie (Bratislava 24. – 25. 4. 1997). Bratislava, Kartografická spoločnosť SR, Slovenský národný archív, 1997. S. 103-114.

Download pdf (Stiahnuť článok)

Dunajské ramená v historickom jadre Bratislavy.

Baxa, P., Čejka, T., Hajnalová, M., Pišút, P., Ševčáková, A., 2003. Dunajské ramená v historickom jadre Bratislavy. In: Hašek, V., Nekuda, R., Unger, J. (eds.): Ve službách archeologie IV. : Sborník k 75. narozeninám prof. PhDr. V. Nekudy, DrSc. Brno, Muzejní a vlastivědná společnost v Brně; Geodrill; Nitra : Archeol. ústav SAV, 2003. S. 135-146.

Download pdf (Stiahnuť článok)

Riečne nánosy výplne bývalého Greslinsgského ramena (súčasť Malého Dunaja, stredovekého Čalova), na mieste dnešnej poisťovne Wüstenrot, Dostojevského rad v Bratislave, datované do 16.-17. storočia.

Vybielená subfosílna lastúra korýtka (Unio sp.), ktoré žilo na dne ramena niekedy v 16. storočí.

Z histórie prírodnej rezervácie Gajc.

Pišút, P., 2004. Z histórie prírodnej rezervácie Gajc. From the history of Nature Reserve Gajc. Biskupické Noviny, 4 (2): s. 5.

Dowload pdf (Stiahnuť článok)


Gajc, interiér lužného lesa s topoľom sivým (Populus x canescens), jaseňom (Fraxinus excelsior), javorom horským (Acer pseudoplatanus), drieňom (Cornus mas) a ďalšími drevinami na stanovišti, modelovanom ešte v 18. storočí bočnými ramenami Dunaja.

Deštrukcia Petržalky v druhej polovici 18. storočia laterálnou eróziou Dunaja.

Pišút, P., 1993. Deštrukcia Petržalky v 2. polovici 18. storočia laterálnou eróziou Dunaja. Geografický časopis, 45 (1): 41-52. In Slovak, English abstract and summary, 6 Figs., 7 refs.

Download pdf (Stiahnuť článok)

Príspevok historických máp k rekonštrukcii vývoja koryta Dunaja na uhorsko-rakúskej hranici (16.-19. storočie).

Pišút, P., 2005. Príspevok historických máp k rekonštrukcii vývoja koryta Dunaja na uhorsko-rakúskej hranici (16.-19. storočie). (Contribution of historical maps to the reconstruction of the Danube channel evolution near the old Hungarian-Austrian border (16th-19th centuries). In Pravda, J. (ed.): Historické mapy, pp. 167-181. In Slovak with English summary, 5 Figs., 23 historical map references, 17 refs.

Dowload pdf (Stiahnuť článok)

Časť toku Dunaja povyše Bratislavy s ostrovmi Grécka niva (Kriechenau) a Potenburská niva (Wottenburger Au), spolu s v tom čase spornými územiami na rukopisnej mapke z r. 1675. Archív mesta Bratislavy, inv. číslo. 1241.

Obr. 2 - Hypotetická rekonštrukcia koryta Dunaja povyše Bratislavy v 17. storočí. Písmeno S označuje lokalizáciu sporných území severne od Cesnakového ramena (znázornených na predchádzajúcej mapke), ktoré neskôr pririekli Wolfsthalu.

Channel evolution of the pre-channelized Danube River in Bratislava, Slovakia (1712-1886).

Pišút, P., 2002. Channel evolution of the pre-channelized Danube River in Bratislava, Slovakia (1712-1886). Earth Surface Processes and Landforms, 27 (4): 369-390.

Abstract and pdf

Historical development of floodplain site using Mollusca and cartographic evidence.

Pišút, P., Čejka, T., 2002. Historical development of floodplain site using Mollusca and cartographic evidence. Ekológia (Bratislava), 21 (4): 378-396, 5 Tabs., 5 Figs., 44 refs.

Dowload pdf (Stiahnuť článok)

Arcibiskupské hraničné medzníky z roku 1784 v Podunajských Biskupiciach.

Pišút, P., Rác, P., 2001. Arcibiskupské hraničné medzníky z roku 1784 v Podunajských Biskupiciach. Pamiatky a Múzeá, 2: 22-25.

Dowload pdf (Stiahnuť článok)


Najzachovalejší z historických arcibiskupských medzníkov z r. 1784. Spolu s ďalšími pôvodne označovali istý úsek hranice lužného lesa, patriaceho zemepánovi Biskupíc, ostrihomskému arcibiskupovi (A.E.S. = ArchiEpiscopus Strigoniensis). Osadenie medzníkov nasledovalo po pridelení časti predtým "zakázaného" lesa biskupičanom, ako výsledok nového usporiadania vzťahov medzi zemepánom a poddanými po prijatí urbáru.

Druhý biskupický medzník z roku 1784. Stav na jar r. 2008. Foto © P.Pišút.

...a na jeseň 2009. Celých 224 rokov stál v lužnom lese, odolávajúc zubu času, aby sa nakoniec stal obeťou súčasných necitlivých metód hospodárenia (nielen) v lužnom lese, ktoré bezohľadne menia a stierajú pôvodný ráz terénu riečnej nivy. Po vyťažení susedného lesného porastu holorubom medzník skončil zasypaný pod hromadou haluziny a ťažobných zvyškov, nahrnutých buldozérom na okraj vyťaženej plochy v rámci tzv. "celoplošnej prípravy pôdy" na novú výsadbu. Foto © P.Pišút, 16.11.2008.

Tretí arcibiskupský medzník pre zmenu podáva smutné svedectvo o "kultúre" neznámych vandalov. Medzník, roky zvalený na zemi, bol opäť slávnostne vztýčení pri príležitosti rozšírenia prírodnej rezervácie Gajc v roku 2004. Padne aj on za obeť buldozérom?

Z druhej polovice 18. storočia pochádzajú aj dva historické medzníky v obci Berg (Rakúsko), ktoré sú súčasťou pamätníka, pripomínajúceho dvojnásobné spustošenie obce Turkami. Ukážka citlivého prístupu k drobným historickým artefaktom a k vlastnej histórii z lokality, vzdialenej vzdušnou čiarou len 13 km od Podunajských Biskupíc.

Berg, historický medzník z roku 1761, polodetail.

Study of the Danube River Palaeochannel, Slovakia (preliminary results).

Pišút, P., Kubalová, S., Hajnalová, M., Slamková, M., 2004. Study of the Danube River Palaeochannel, Slovakia (preliminary results). Geomorhologia Slovaca, 1: 12-21, 4 Figs., 3 Tabs., 34 Refs.

Download pdf (Stiahnuť príspevok)